Evidencia obetí je disciplína s uverejnenými štandardmi a nejde o tú istú činnosť ako odhadovanie počtu obetí na životoch.
Záznam, nie číslo. Jednotkou je jedna osoba: kto to bol, kde a kedy zomrela a čo je známe o tom, ako zomrela. Číslo, za ktorým nestoja žiadne záznamy, nemôže nikto iný overiť, opraviť ani použiť.
Každý záznam obsahuje svoje zdroje. Odkiaľ informácia pochádza, kedy bola získaná a nakoľko si je zapisovateľ istý. Dva zdroje, ktoré možno vystopovať k tomu istému pôvodnému zdroju, predstavujú jeden zdroj.
Duplikáty sú hlavnou chybou. Tá istá smrť sa k zapisovateľovi dostane ako meno, prezývka, opis a nemocničné číslo. Zlúčenie záznamov je zdokumentované rozhodnutie, nie upratovanie.
Uveďte, čo číslo znamená. Počet zdokumentovaných úmrtí je dolná hranica, nie odhad celkového počtu, a uvádzať ho tak, akoby išlo o celkový počet, znamená zneužiť vlastnú prácu. Ak sa uvádza rozpätie, uveďte, čo ho vytvára.
Nezverejňujte informácie, ktoré ohrozujú žijúcich. Mená preživších a svedkov, presné miesta osôb, ktoré sú stále v nebezpečenstve, a podrobnosti, podľa ktorých možno identifikovať, kto s vami hovoril. Záznam, ktorého uchovávanie je bezpečné, nemusí byť nevyhnutne bezpečné aj na zverejnenie.
Nedovoľte, aby sa z počtu stalo tvrdenie, ktoré nemôže podložiť. Koľko ľudí zomrelo, je jedna otázka; kto je zodpovedný, je iná otázka, o ktorej rozhoduje súd na základe dôkazov, a evidencia obetí nie je konštatovaním viny.
Zdroj. Every Casualty Counts, Standards for Casualty Recording, https://everycasualty.org/standards/ ; International Committee of the Red Cross, databáza obyčajového medzinárodného humanitárneho práva, https://ihl-databases.icrc.org/en/customary-ihl
Čím toto nie je. Metóda na pripisovanie zodpovednosti ani náhrada práce príslušného orgánu.