Zisťovanie, ktoré sa začína slovami „nájdite všetko o X“, sa končí priečinkom, ktorý nikto nedokáže použiť. Zisťovanie sa začína otázkou dostatočne úzkou na to, aby ju odpoveď uzavrela — a, čo je rozhodujúce, dostatočne úzkou na to, aby odpoveď mohla byť nie.
„Je registrovaný vlastník tohto plavidla tá istá spoločnosť, ktorá má zmluvu na prevádzku prístavu?“ je otázka. Má dve možné odpovede a obe sú užitočné.
„Čo táto osoba skrýva?“ nie je otázka. Predpokladá vlastnú odpoveď a všetko, čo sa nájde neskôr, sa bude čítať ako jej potvrdenie. Nie je to povahová chyba; takto funguje pozornosť každého človeka, a preto túto úlohu musí namiesto nej splniť štruktúra.
Potom postupujte v tomto poradí:
- Zapíšte si otázku skôr, než sa na čokoľvek pozriete.
- Zapíšte si, čo by na ňu odpovedalo v oboch prípadoch.
- Priebežne zaznamenávajte každý zdroj spolu s dátumom a tým, čo uvádzal.
- Keď je otázka zodpovedaná, prestaňte — aj vtedy, keď je odpoveď nie.
Štvrtý krok ľudia vynechávajú najčastejšie. Zisťovanie bez podmienky ukončenia pokračuje, kým sa niekto neunaví, a jeho výsledkom je skôr hromada než zistenie.