Miesta činu sa zriedka úplne zničia. Narúšajú sa postupne, po troškách, ľuďmi, ktorí každý urobili niečo rozumné.
Spôsoby, ako sa to deje, podľa opisu v príručkách:
- Príliš veľa ľudí. Každá prítomná osoba pridáva vlastné vlákna, odtlačky a DNA a odstraňuje časť toho, čo tam bolo. Prítomnosť niečo stojí; musí mať dôvod.
- Pohyb pred zaznamenaním. Predmet, ktorý bol premiestnený ešte pred fotografovaním na mieste, prišiel o jedinú vec, ktorú nemožno obnoviť — kde sa nachádzal.
- Prenos medzi miestami činu. Tie isté rukavice, tie isté topánky, to isté vozidlo prenášajúce materiál z jedného miesta na druhé. Usmernenie je v tomto jednoznačné: medzi miestami činu vymieňať ochranné vybavenie a k podozrivému a obeti pristupovať ako k miestam činu, pri ktorých nesmie nikdy vykonávať úkony tá istá osoba v tom istom oblečení.
- Balenie, ktoré spôsobuje poškodenie. Vlhký materiál uzavretý v plaste splesnivie v priebehu niekoľkých hodín; biologické stopy sa tým zničia. Na všetko vlhké alebo organické použiť papier a pred uzavretím vysušiť, ak to usmernenie umožňuje.
- Nezaznamenaný dobrý skutok. Niekto otvorí okno, zatvorí kohútik, zakryje telo. To všetko môže byť správne; nič z toho nie je neškodné, pokiaľ sa to nezapíše.
Zdroj. UNODC, Crime scene and physical evidence awareness for non-forensic personnel, kapitoly o kontaminácii a balení; NIJ NCJ 178280, časti o dokumentovaní miesta činu.