Každý zverejnený protokol o dokumentovaní týchto zločinov začína tou istou zásadou a nejde o formalitu.
Osoba, ktorá vám poskytne výpoveď, môže byť za ňu zabitá. Mená, tváre, miesta, evidenčné čísla vozidiel, samotná skutočnosť, že s vami niekto vôbec hovoril. Záznam, ktorý identifikuje svedka na okupovanom alebo spornom území, je záznam, ktorý môže ktokoľvek, kto ho nájde, použiť proti nemu.
Predtým, ako osobu zaznamenáte, opýtajte sa jej. Vysvetlite, kto ste, na čo sa materiál môže použiť, kto ho môže napokon vidieť a že nemôžete sľúbiť, že ho nikdy nikto neuvidí. Súhlas udelený bez týchto informácií nie je súhlasom.
Traumatizovanú osobu znovu nevypočúvajte s cieľom získať lepšiu verziu. Opakované opisy tej istej traumy poškodzujú osobu aj dôkazy: rozpory, ktoré vzniknú pri opakovanom rozprávaní, sa neskôr používajú na spochybnenie jej vierohodnosti.
Nesľubujte to, čo nemôžete splniť. Ani trestné stíhanie, ani odškodnenie, ani ochranu, ani to, že niekto bude niekedy braný na zodpovednosť.
Nezhromažďujte to, čo nemôžete ochrániť. Materiál v nezašifrovanom telefóne na kontrolnom stanovišti je materiálom v rukách niekoho iného. Ak ho nemôžete zabezpečiť, zvážte, či by ste ho vôbec mali mať pri sebe.
Zdroje. UN Office of the High Commissioner for Human Rights, Berkeley Protocol on Digital Open Source Investigations, https://www.ohchr.org/ ; OHCHR, Minnesota Protocol on the Investigation of Potentially Unlawful Death, https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Publications/MinnesotaProtocol.pdf ; Eurojust and the Genocide Network guidelines.